Technológia tvárnenia kovov zaujíma dôležité miesto vo výrobnom procese v moderných strojárskych a hutníckych výrobách. Z jednotlivých druhov technológií tvárnenia je najpočetnejšie zastúpená technológia zápustkového kovania ocelí. Dôležitým činiteľom pre vykonávanie technológie zápustkového kovania sú vlastné kovacie nástroje - zápustky. Ich životnosť je merítkom hospodárnosti zápustkového kovania.
Technológia navárania kovacích nástrojov vhodnými návarovými materiálmi je jedna z možností efektívneho zvyšovania hospodárnosti výroby výkovkov. Zo širokého výberu návarových materiálov pre obnovu životnosti zápustiek zaujímajú vytvrdzujúce materiály veľmi dôležité miesto. Ich použitie si však vyžaduje bližšie poznanie procesov tvárnenia a oboznámenie sa s problematikou opotrebenia zápustiek, aby sa mohlo pristúpiť k vhodnej aplikácii návarového materiálu pre jednotlivé časti tvarovej dutiny kovacieho nástroja. Prídavný materiál by mal pritom spĺňať požadované, často protichodné požiadavky, ako sú napr. vysoká tvrdosť, odolnosť proti opotrebeniu pri súčasnej vysokej vrubovej húževnatosti, odolnosti proti rázom a cyklickej tepelnej únave. Uvedeným náročným požiadavkám podľa mnohých súčasných autorov, prednostne vyhovujú vytvrdzujúce prídavné materiály,
najmä pre ľahké opracovanie po navarení a s následným spevnením povrchu v procese kovania.